Koľko podôb má láska

Autor: Sandra Ort-Mertlová | 27.6.2014 o 12:54 | (upravené 7.5.2015 o 22:08) Karma článku: 4,43 | Prečítané:  857x

V posledných dňoch si o čosi viac pripomínam, že by som mala prestať hľadať v ľuďoch predovšetkým to najlepšie, neočakávať od nich viac, ako si myslím, že môžu ponúknuť, a len tak pre nič za nič sa nezamilovať. 

Nepomýliť si lásku s tým, čo sa mi na ňu podobá, nevidieť ju za každým úsmevom muža, s ktorým sa zachytíme o pohľad, nevidieť ju ani za jeho otázkou „Ako sa máš?," alebo aspoň nie ako tú, o akej sa mi toľkokrát iba zdá, lebo má mnoho podôb a nemusí to byť práve tá, ktorá priťahuje.  

Pripomínam si aj slová z knihy od Paula Coelha, dokonalé vo svojej pravdivosti a múdrosti v nich:
Láska sa podobá priehrade: ak malou škáročkou necháme unikať tenký pramienok vody, zakrátko múry popraskajú a nastane okamih, keď už nikto neovládne silu vodného živlu. Ak sa múry zrútia, všetkého sa zmocní láska. Nezaujíma ju, čo je možné a čo nie, či si môžeme alebo nemôžeme udržať milovaného človeka. Ľúbiť znamená stratiť kontrolu.

A ja si neustále pri niekom uvedomujem, aké nebezpečné by bolo stratiť ju, prestať ho vnímať ako niekoho úplne obyčajného, na to si musím vedieť vždy včas spomenúť, pripomenúť si, že aj on tu je rovnako ako ja len tak, a preto dávať si pozor. Pozor na puklinu v priehrade.

A lásku hľadať len tam, kde je.

Vidieť ju v kytici vo váze na parapete okna, v orchidei s už dávno vysušenými lístkami a nechcem sa jej vzdať, nechce sa mi ju vyhodiť, lebo mi pripomína otca a pocit z odovzdávania maturitných vysvedčení, vidím v nej čosi viac - možno aj preto, že býva prvým obrazom ráno po prebudení, alebo preto, že sa mi niekedy zdá, že ma tak naozaj rád má iba on .. Už ani neviem.

Pripomína mi slová vďaky a angličtinárku, ktorá ma nikdy neučila, len za mnou prišla na odovzdávaní s tým, že sa jej moja odpoveď páčila, že jej je ľúto tej dvojky, ale že ju ostatní členovia komisie prehlasovali, že si zapamätala moje meno a dúfala, že ma stretne, lebo tak chcela, aby som vedela ...

Vnímať tú lásku v priateľstve, keď za mnou M. príde s návrhom bývať spolu, odôvodní to s „nechceme ísť do toho podnájmu, pretože by to bolo ďaleko od teba," a potom s poďakovaním odmietnuť. 

Lebo však spoločné bývanie, vravím si, to nie je len o tom, fyzicky zaberať  priestor tam, kde by inak bol vzduch. Vnímať ju v slovách, ktorými odpovie: „Ale tá ponuka platí aj do budúcna a nastálo, keby si si to náhodou chcela rozmyslieť .."

To sú takí   ľudia, ktorí vstúpili do vášho života, už ani neviete ako, majú vás radi, ani neviete prečo, len sa vám občas zdá, že máte spoluzodpovednosť za ich šťastie.

A takto prijímam lásku. Keď nie, odkiaľ chcem, tak odtiaľ, odkiaľ prichádza.

Z knihy Na brehu Rio Piedra som si sadla a plakala 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?