Telefónne číslo

Autor: Sandra Ort-Mertlová | 17.7.2014 o 0:25 | (upravené 7.5.2015 o 22:10) Karma článku: 3,74 | Prečítané:  860x

Sú ľudia, ktorých stretnutia vo mne zanechávajú taký hrejivý pocit a úsmev na tvári ešte dosť dlho po tom, ako sa od nich odlúčim. 

Pamätám si ich črty tvárí a pohľady, názvy dní, dátumy alebo miesta, na ktorých sme sa videli a moje blbé nápady sa tam vrátiť .. A z času na čas sa vedia prihlásiť o slovo, pripomínajú, čo sa mi nestalo, vtedy, keď idem okolo, a všetko s tým spojené sa zas okamžite vráti, chcelo by pokračovať tam, kde kedysi predtým skončilo ..

Nedávno som si takto pripomenula človeka, s ktorým sme sa osobne nikdy nestretli, a o ktorom viem dokopy iba to, že sa volá Miro, ale už v niektorej z prvých správ mi dal svoje telefónne číslo s tým, že mu smiem niekedy zavolať, alebo aspoň prezvoniť, a potom dodal, že bude rád .. Odvtedy som naňho už niekoľko razy myslela, a vždy si uvedomila, aké je strašne fajn takéhoto svojho Mira v živote mať, a dobré vedieť, že je .. Že mi vie stačiť to vedomie, že kedykoľvek môžem, a aj tak (vedieť, že) nezavolám a neprídem .. 

Spomenula som si naňho aj pri tom nedávnom opätovanom úsmeve muža, čo neskôr dobehol, či mu dám svoje telefónne číslo a mojom prvotnom odpovedanom nie, ktoré ma zamrzelo až po chvíli, keď som už stála pred domom .. Mysliac na toto číslo a v snahe uveriť, že to, čo odovzdám, sa mi aj niekedy vráti, a zase naopak, keď niečo prijímam, tak cítim potrebu dávať, vrátila som sa na miesto, kde sme sa videli, napraviť, čo sa dá, predstaviť sa a prisľúbiť, že môže zavolať ...

Pripomenulo mi to jeden príbeh z knihy od Paula Coelha, v ktorom sa píše o jeho veľmi podobne prebiehajúcom stretnutí s nejakou žobráčkou, pýtajúcej od neho almužnu, ktorú jej najskôr z úsudku, že na žobráčku bola až príliš dobre oblečená nedal, no po návrate domov ho premohlo akési zvláštne nutkanie vrátiť sa .. A preto išiel. Vrátil sa do tej krajiny, kde ju stretol, napevno presvedčený neodísť, kým ju nestretne – napokon do nej narazil pri odchode z cestovnej kancelárie, keď si bol presunúť dátum odletu.

(Vždy som si pritom odpovedala, že asi čítam nesprávne knihy).

Pretože ľudské vzťahy sú to, čo ma na tomto svete fascinuje, a ja už akosi automaticky na žiadne náhodné stretnutia neverím. Alebo sa iba bojím uveriť, že ľudia, ktorí sú pre mňa dôležití, prešli okolo mňa iba náhodou. Už ani neviem.

Akurát zisťujem, že keď mi nedávno M. písala o všetkých šanciach, ktoré zahadzujem, že mala pravdu. Musím jej niekedy napísať, že jednu takúto sa mi podarilo chytiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?