Zvianočnieva sa

Autor: Sandra Ort-Mertlová | 20.12.2014 o 11:08 | (upravené 7.5.2015 o 22:12) Karma článku: 3,50 | Prečítané:  533x

Každoročne o tomto čase mi prejde hlavou niekoľko vecí ..                                           

Že babka je jediná, ktorá mi ešte balí darčeky a niekdajší susedia mi ako jediní pošlú sms-ku s vianočným prianím, že čas, ktorý sme ako deti trávili postávaním v okne odhodlané uvidieť prichádzajúceho Ježiška už dávno stratil to čaro, čo mával nazačiatku, že radosť z obdarovania najbližších je čoraz väčšia ako tá z darčekov, ktoré som dostala a že najkrajšie z nich aj tak nie sú ukryté v krabiciach .. 

Nastúpila som do plne obsadeného vlaku a cestou domov urobila takú malú bilanciu toho, čo všetko ma za ostatný rok stretlo .. Čo všetko sa v ňom zmenilo, čo sa zmeniť nestihlo, alebo sa zmeniť vôbec nechcelo .. Napríklad také želania, o ktorých sa mi zdá, že sa nemenia, keď svojej mame už dobré 3 roky hovorím, že ani tento rok od nej nijaké vianočné darčeky nechcem, lebo to nie je o nich, tak nech to rovnako berie aj ona. Už druhý rok sa toto pravidlo usilujem presadiť radikálnejšie, tak som jej na tie minuloročné Vianoce nedala nič - akože som to myslela vážne. Ona mi dala knihu, potom mi bolo blbo. Nikdy ma neberie vážne.

Zvianočnieva sa a zase tak ako každý rok, nedá sa si to nevšimnúť. Cítiť to všadeprítomne vo vzduchu, vidieť na výzdobe mesta alebo vianočnom stromčeku v škole, počujem o tom rozprávať ľudí, s ktorými ešte v týchto dňoch cestujem, ale už nerozprávajú o dobe; nerozprávajú sa už o tom, jak sme to ešte v ktoromsi-roku-predo-mnou my ako Čechoslováci strašne spackali, alebo o tom, jak bolo za komunistov lepšie. Nepýtajú sa pritom, čo z toho, že vtedy nemohli cestovať, keď dneska nemajú za čo - nezvaľujú to všetko na dobu.

O tomto, ani o ničom nepozitívnom nevravia. Teraz sa skrátka vezú. Odniekiaľ niekam a zasa naspäť a čosi po nich vždy vo mne zostáva, a sem-tam príjemne hreje. Napríklad včera, keď jeden uvoľnil miesto druhému, a potom obaja zostali stáť. Rozprávali sa o tom, ako si uvedomili, že z takých Vianoc sa asi tak naozaj dokázali tešiť iba kým boli deťmi; aké to za detstva bolo iné, početnejšie a radostnejšie a každé ďalšie Vianoce už iba čím ďalej obyčajnejšie, až pokiaľ sestra nemala deti. Odvtedy je to zase iné, pretože teraz sa tešia z toho, že sa tie deti tešia. Ešteže majú tie deti. 

Vianoce sú taký tragický paradox - že iba na ne svet navonok vyzerá lepšie. Náhle chce človek obdarovávať najbližších, na ktorých doteraz zvyšoval hlas a robí všetko to akožepodstatné, na čo si doteraz nenašiel čas. Prejavovať si lásku to zvyknú nazývať. Ibaže sviatky pominú a spolu s nimi aj všetka tá akoženáklonnosť niekam zmizne. Toto mi vie prísť ľúto. 

A potom pri stole doma povedia: Mala by si byť rada, že aspoň niekedy. Tak teda za ne vďaka. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Asociácia dala lyžiarkam ultimátum, výsledok je neistý

Dva alebo desať? Znepriatelené strany sa nevedia zhodnúť ani na tom, koľko sporných bodov riešili.

ŠPORT

Zuzula: Ľudia v Lyžiarskej asociácii nerozumejú športu

Už roky bojuje s lyžiarskou asociáciou.

DOMOV

Fico v Kľaku: Fašizmus tu je a v zelených tričkách chodí po vlakoch

Zastavte experiment, Banskej Bystrici nepriniesol nič, vyhlásil premiér.


Už ste čítali?