Zvianočnieva sa

Autor: Sandra Ort-Mertlová | 20.12.2014 o 11:08 | (upravené 7.5.2015 o 22:12) Karma článku: 3,50 | Prečítané:  536x

Každoročne o tomto čase mi prejde hlavou niekoľko vecí ..                                           

Že babka je jediná, ktorá mi ešte balí darčeky a niekdajší susedia mi ako jediní pošlú sms-ku s vianočným prianím, že čas, ktorý sme ako deti trávili postávaním v okne odhodlané uvidieť prichádzajúceho Ježiška už dávno stratil to čaro, čo mával nazačiatku, že radosť z obdarovania najbližších je čoraz väčšia ako tá z darčekov, ktoré som dostala a že najkrajšie z nich aj tak nie sú ukryté v krabiciach .. 

Nastúpila som do plne obsadeného vlaku a cestou domov urobila takú malú bilanciu toho, čo všetko ma za ostatný rok stretlo .. Čo všetko sa v ňom zmenilo, čo sa zmeniť nestihlo, alebo sa zmeniť vôbec nechcelo .. Napríklad také želania, o ktorých sa mi zdá, že sa nemenia, keď svojej mame už dobré 3 roky hovorím, že ani tento rok od nej nijaké vianočné darčeky nechcem, lebo to nie je o nich, tak nech to rovnako berie aj ona. Už druhý rok sa toto pravidlo usilujem presadiť radikálnejšie, tak som jej na tie minuloročné Vianoce nedala nič - akože som to myslela vážne. Ona mi dala knihu, potom mi bolo blbo. Nikdy ma neberie vážne.

Zvianočnieva sa a zase tak ako každý rok, nedá sa si to nevšimnúť. Cítiť to všadeprítomne vo vzduchu, vidieť na výzdobe mesta alebo vianočnom stromčeku v škole, počujem o tom rozprávať ľudí, s ktorými ešte v týchto dňoch cestujem, ale už nerozprávajú o dobe; nerozprávajú sa už o tom, jak sme to ešte v ktoromsi-roku-predo-mnou my ako Čechoslováci strašne spackali, alebo o tom, jak bolo za komunistov lepšie. Nepýtajú sa pritom, čo z toho, že vtedy nemohli cestovať, keď dneska nemajú za čo - nezvaľujú to všetko na dobu.

O tomto, ani o ničom nepozitívnom nevravia. Teraz sa skrátka vezú. Odniekiaľ niekam a zasa naspäť a čosi po nich vždy vo mne zostáva, a sem-tam príjemne hreje. Napríklad včera, keď jeden uvoľnil miesto druhému, a potom obaja zostali stáť. Rozprávali sa o tom, ako si uvedomili, že z takých Vianoc sa asi tak naozaj dokázali tešiť iba kým boli deťmi; aké to za detstva bolo iné, početnejšie a radostnejšie a každé ďalšie Vianoce už iba čím ďalej obyčajnejšie, až pokiaľ sestra nemala deti. Odvtedy je to zase iné, pretože teraz sa tešia z toho, že sa tie deti tešia. Ešteže majú tie deti. 

Vianoce sú taký tragický paradox - že iba na ne svet navonok vyzerá lepšie. Náhle chce človek obdarovávať najbližších, na ktorých doteraz zvyšoval hlas a robí všetko to akožepodstatné, na čo si doteraz nenašiel čas. Prejavovať si lásku to zvyknú nazývať. Ibaže sviatky pominú a spolu s nimi aj všetka tá akoženáklonnosť niekam zmizne. Toto mi vie prísť ľúto. 

A potom pri stole doma povedia: Mala by si byť rada, že aspoň niekedy. Tak teda za ne vďaka. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Prevážil podľa mňa konsenzus, že problematika je natoľko zložitá, že politická reprezentácia nie je schopná objektívne vyhodnotiť, čo by sa jednotlivým klientom stalo.

PLUS

Nespávajú, aby mohli prekladať titulky. Zadarmo a za pár hodín

I love you, povie filmová postava a v titulkoch sa objaví: Ja láska vy.

DOMOV

Bývalý minister práce Mihál odchádza z SaS, pre postoje Sulíka

Mihál nesúhlasí s postojmi Sulíka.


Už ste čítali?